Po roku 2030 nebude v Podunajskej nížine snežiť
Očakávame zmenšovanie zásob snehu,
ktoré tvoria časť úhrnov zimných zrážok
a skorší nástup kladných teplôt na jar, čo
zapríčiní intenzívnejšie topenie sa snehovej
pokrývky a rastúci trend úhrnov evapotranspirácie v zimných mesiacoch. Podľa najoptimistickejšieho scenára ďalšieho vývoja sa
očakáva, že v Podunajskej a Záhorskej nížine
budú priemerné mesačné teploty vzduchu
kladné počas celého roka už od časového
horizontu 2030. Na južnom a východnom
Slovensku takéto teplotné pomery očakávame až k roku 2075. Kotlinové polohy
stredného a severného Slovenska sa budú
vyznačovať zápornými januárovými teplotami až k roku 2075.
V polohách nad 800 m.n.m očakávame záporné mesačné teploty
od decembra do februára aj k roku 2075.
V hlavnom vegetačnom období sa v dôsledku toho predpokladá zvýšenie produkčné-
ho potenciálu k časovému horizontu 2010
o 8 %, 2030 o 19 % a 2075 o 47 %.
Pri vyšších teplotách v budúcnosti sa
predpokladá vyšší výskyt hniloby jadrového
ovocia spôsobený hubou Monilia fructigena, múčnatky viniča, múčnatky jabloňovej,
vyšší výskyt vírusových ochorení. Pre výskyt
škodcov majú význam teplotné extrémy
zimy. Nízke teploty v zime znižujú napr. výskyt vrtivky čerešňovej, ale aj iných škodcov. Vysoká vlhkosť vzduchu a pôdy môže
naopak podporovať výskyt vošiek ako prenášačov šarky sliviek. Otepľovanie spôsobí
zvýšenie vzchádzania semien a plodov z hlb-
ších vrstiev pôdy, zvýši sa podiel teplomilných druhov burín, predpokladá sa zmena
účinnosti herbicídov.
Zvýšené teploty menia dĺžku a nástup
vegetačných období.
Pre vegetačné obdobie ohraničené fyziologicky významnými
teplotami všeobecne platí skorý nástup
a aj ich predĺženie. Pre hlavné vegetačné
obdobie (ohraničené T≥10 °C) sa predpokladá k roku 2075 predĺženie na južnom
Slovensku o 43 dní, v severných poľnohospodársky využívaných častiach až o 84 dní.
Názorný príklad zmien vidieť na analýzach
kapusty hlávkovej bielej. Pre skoré odrody
sa predpokladá uskorenie začiatku vegetá-
cie až o 31 dní, oneskorenie zberu neskorých odrôd cca o 16 dní, a teda predĺženie
celoročnej vegetačnej periódy o 47 dní.
K najdôležitejším charakteristikám patrí evapotranspiračný deficit. K roku 2075 sa predpokladá jeho zvyšovanie za veľké vegetačné obdobie (T≥5 °C) na južnom Slovensku o 126 mm a na severe Slovenska až o 7-násobok súčasného stavu. To je veľmi závažné, pretože vysúšanie prostredia nastane pravdepodobne v skorších mesiacoch roka, pretože zrážkové scenáre predpokladajú v druhej polovici vegetačného obdobia zrážkové úhrny nižšie, ako to bolo v minulosti. To na väčšine území Slovenska v nadmorskej výške do 400 m n. m. spôsobí nedostatok vody v pôdnom profile pôd z nízkou hladinou podzemných vôd, a teda vzrastie závislosť od atmosférických zrážok.
K najdôležitejším charakteristikám patrí evapotranspiračný deficit. K roku 2075 sa predpokladá jeho zvyšovanie za veľké vegetačné obdobie (T≥5 °C) na južnom Slovensku o 126 mm a na severe Slovenska až o 7-násobok súčasného stavu. To je veľmi závažné, pretože vysúšanie prostredia nastane pravdepodobne v skorších mesiacoch roka, pretože zrážkové scenáre predpokladajú v druhej polovici vegetačného obdobia zrážkové úhrny nižšie, ako to bolo v minulosti. To na väčšine území Slovenska v nadmorskej výške do 400 m n. m. spôsobí nedostatok vody v pôdnom profile pôd z nízkou hladinou podzemných vôd, a teda vzrastie závislosť od atmosférických zrážok.
