SENEC Slnečne jazera
Súčasný názov Senec, používaný od prvej polovice 20.storočia, vychádza zo starších pomenovaní Zemch, Szempc a Wartberg. Mesto sa skladá zo štyroch sídelných častí (Senec, Svätý Martin, Červený majer a Horný dvor). Senec je známy predovšetkým ako významné slovenské letné turistické centrum. Mesto je príťažlivé na bývanie nielen pre blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ale aj kvalitné životné prostredie a rekreačný areál Slnečných jazier. Senec bol v rokoch 1949-1960 a 1996-2004 sídlom okresu.
Od 1.1. 2004 je sídlom obvodného úradu.
Senec sa nachádza v Stredoeurópskom regióne. Leží na juhozápade Slovenska - v Podunajskej nížine, na rozhraní Podunajskej roviny a Podunajskej pahorkatiny. Mesto je vzdialené 27 km od rakúskych hraníc (prechod Kittsee) a 28 km od maďarských hraníc (prechod Rajka). Najbližšími európskymi metropolami sú Viedeň (90 km), Budapešť (230 km) a Praha (350 km).
Leží severovýchodne od Bratislavy, vo vzdialenosti 25 kilometrov v nadmorskej výške 126 m.n.m. Matematicko-geografická poloha stredu mesta je určená kartografickými súradnicami 17° 24´ východnej geografickej dĺžky a 48° 13´ severnej geografickej šírky. Leží na diaľnici D1 z Bratislavy do Žiliny a na významnom európskom železničnom ťahu Praha-Bratislava-Balkán/Orient. Podľa územnosprávneho usporiadania SR sa rozprestiera vo východnej časti Bratislavského kraja, vyššieho územného celku (VÚC) Bratislava.
Obyvateľstvo
V roku 2001 mal Senec 14 673 obyvateľov a hustotu 379 obyvateľov na 1 km2. Podľa počtu obyvateľov mu patrilo 55. miesto zo 138 miest Slovenska. (V polovici r. 2007 sa počet obyvateľov blížil k 16-tisícom.). Podľa veku sú najpočetnejšou skupinou (67,5 %) obyvatelia v produktívnom veku (muži 15-59 rokov, ženy 15-54). Senec patrí medzi mestá so zmiešaným národnostným zložením. V roku 2001 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 10 970 (75 %) a k maďarskej národnosti 3 246 obyvateľov (22 %). Z náboženskej štruktúry v Senci dominuje rímskokatolícka cirkev (71,7 %). Druhým najpočetnejším náboženstvom je evanjelícká cirkev augsburského vyznania (8,45 %). Podiel obyvateľov bez vyznania je 12,89 %. Podľa vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva prevažuje učňovské a stredné odborné vzdelanie bez maturity (27,91 %). Podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov mesta v roku 2001 bol 11,17 %.
Slnečné jazerá dnes
Slnečné jazerá v Senci sú jedným z najznámejších stredísk cestovného ruchu na Slovensku.
Areál Slnečných jazier ohraničuje mesto Senec z východu. Rozsah vodnej plochy je vyše 100 ha, dĺžka 2200 m, priemerná šírka 400 m.
Celý areál Slnečných jazier spravuje mestská príspevková organizácia, Správa cestovného ruchu. Vzhľadom na veľkosť areálu, pre lepšiu orientáciu, je areál rozdelený podľa svetových strán na južnú a severnú stranu.
Bohaté možnosti ubytovania, stravovania a ďalších služieb priamo v areáli jazier, bohaté možnosti vodných športov, rybolovu, umožňujú prežiť nezabudnuteľné chvíle na zelených plážach a volajú po návrate do tohto raja pre turistov.
Ubytovanie je zabezpečené v zariadeniach s rôznou kvalitatívnou úrovňou, počnúc od hotelov, cez penzióny a väčšie chaty, až po ubytovanie v chatkách a v zariadeniach zodpovedajúcich turistickej triedy. Väčšina z týchto ubytovacích zariadení má v ponuke možnosť stravovania (či už formou raňajok, polpenzie, plnej penzie alebo vlastného varenia) a športového vyžitia.
Priamo v areáli sa nachádzajú detské ihriská, volejbalové plážové ihriská, tenisové kurty, požičovňa športových potrieb ( člny, vodné bicykle ), tobogany (severná strana), nové futbalové ihrisko s umelým povrchom na južnej strane i vodný futbal na severnej strane.
Počas letnej turistickej sezóny sa konajú v areáli jazier pravidelné diskotéky rôzneho charakteru. Spestrením pobytu, ale i lákadlom pre mnohých návštevníkov jazier sú i hudobno – zábavné podujatia, organizované v areáli jazier.
V rámci hotelových komplexov je možné zahrať si tenis, squash, bowling, kolky, biliard, minigolf, šípky, stolný tenis. K dispozícii sú v ponuke za poplatok masáže, bazény (vírivá masážna vaňa jakuza, bazén s protiprúdom), sauny, posilňovne. Na severnej strane Slnečných jazier sa nachádza Aquapark so širokým spektrom možností dostupných po celý rok. V areáli Aquaparku takisto nájdete plážové a detské ihrisko.
Klimatické podmienky:
Prírodné podmienky jazier sú mimoriadne priaznivé pre letnú turistiku. Mierne podnebie, teplá voda s priemerom 25 stupňov Celzia, slnečný svit vyše 2.200 hodín za rok.
HISTORIA SLNECNYCH JAZIER
Najväčšou dominantou, ktorá preslávila mesto doma i v zahraničí sú Slnečné jazerá. Vznik Slnečných jazier súvisí s intenzívnym bágrovaním štrku od roku 1845, ktorý tu dolovala uhorská stavebná železničná správa za účelom stavby železnice Bratislava-Galanta.
Intenzívnym bágrovaním vzniklo päť samostatných vodných celkov, ktoré sa ťažbou zlúčili do jedného celku. A tak vzniklo jazero s rozlohou 116 ha, s hĺbkou miestami až 12 m.
Možnosť využiť jazero, tzv. Bager, ako prírodné kúpalisko využila v roku 1919 Slovenská Beseda v Senci, a v spolupráci s 59.Zborom Slovenskej ligy "Bager" vyčlenili, a vodnú plochu ohradili na kúpanie. Prírodné kúpalisko „Bager“ dostalo nový názov „Slovenské Tahiti“.Tento názov sa však neudomácnil a obyvatelia Senca ako aj ostatní návštevníci kúpaliska nazývali jazero i jazerá „Bágrom“. V roku 1930 sa prírodného kúpaliska ujal definitívne 59. Zbor Slovenskej ligy v Senci. Prevzal kúpalisko do nájmu od správy ČSD, dal ho oplotiť, zriadil na pláži bufet a niekoľko stánkov, založil malú lodenicu. Zisk pri vyberaní vstupného 1,50 Kčs za osobu venovala Slovenská liga na podporu chudobných slovenských žiakov.
Na jazere „Báger“ sa usporadúvali povestné „benátske noci“ a na pláži mládež hrávala tenis, volejbal a podobné hry.
Svoj súčasný názov, " Slnečné jazerá", dostal „Bager“ v roku 1960, vyhlásením súťaže o nový názov tohto prírodného kúpaliska.
Postupným budovaním areálu jazier sa tieto stali obľúbeným cieľom dovolenkových ciest návštevníkov nielen zo Slovenska, ale aj z celej Európy a každoročne zaznamenávajú taktiež návštevy zo zámoria.
